.png)
V pracovnom živote analytik, vo voľnom čase vášnivý cyklista. Zoznámte sa s Lacim, ktorý vám vyrozpráva svoje zážitky z cesty do Istanbulu. Vybral sa tam v roku 2018 na bicykli.
Keby si sa mal stručne opísať, čo by si o sebe povedal?
Obyčajný, zvedavý človek s túlavými topánkami. Pracujem v sklenenej budove za počítačom ako veľa ľudí v dnešnej dobe. Ale najšťastnejší som, keď sadnem na bike a idem rovno za nosom do neznáma.
Kedy sa zrodila Tvoja vášeň pre bike?
Prvá koliesková vec na vlastný pohon bola oranžová tatrovka. Potom som prešiel na žltú plastovú motorku, bicyklík s pomocnými kolieskami, až som sa po rokoch dopracoval k siedmim bicyklom:). Cyklonávyky vo mne vypestoval starký, ktorý ma brával na detskú sedačku na svojom starodávnom bicykli a neskôr som za ním šliapal už na vlastnom po okolitých dedinách. A raz, keď som zaostal, zistil som, že je strašne fajn pocit byť sám uprostred neznámej krajiny. Hoci som bol len za mestom. Takže tam sú prvopočiatky mojich túlavých topánok. Neskôr som prebicykloval celý okres a okolité kopce na železnom horáku Admirál. Serióznejšie tréningy prišli pár rokov dozadu. A dnes jazdím prakticky denne.
Kedy si začal podnikať dlhšie cyklovýlety?
S viacdňovými tripmi som začal pred štyrmi rokmi. November je pre mňa hluchý mesiac. Tma, zima, dážď a skoro nič sa nedeje. Tak som si povedal, že to zmením. Zbalil som si veci a vybral som sa na výlet do Ľubľany. Vypočítal som, že to otočím za 4 dni, ktoré som mal k dispozícii, a tak som viac neváhal. Bol to prvý test diaľkového výletu, spania vonku a zbalenej výstroje. Podarilo sa a dodnes je to pre mňa tá prvá „naivná cesta“. Odvtedy som toho dosiahol viac: Mt. Ventoux vo Francúzsku, Gdansk, Ľvov, Salzburg a teraz Istanbul. Moje zistenie: dokážem dlhodobo fungovať na ceste a prežiť. Moje cesty môžete sledovať aj na mojom webe cyklocesty.sk.
Ako vyzerá Tvoja výbava?
Na prvú jazdu do Ľubľany som si bral polovicu domácnosti. Všetko naložené v cyklovozíku, ktorý som mal zapožičaný. Neskôr som zistil, že 80% vecí nepotrebujem. Základ je mať spoľahlivý spacák, bivakovací vak proti dažďu a na čo nedám dopustiť, je nafukovacia karimatka. Zainvestoval som do kvalitnejšej, ktorá je ľahko skladná, má litrový objem a váži len pol kilogramu. Teplo v noci odspodu je základ dobrého spánku... hlavne, keď spíte len tak pod holým nebom. Ďalšia skvelá pomôcka je vodácka ľadvinka. Nepremokne a mám cennosti vždy pri sebe. A objavil som aj solárny panel, vďaka ktorému som energeticky sebestačný. Potom ešte univerzálny nožík s vývrtkou a lyžičkou, nech môžem tlačiť fazule z konzervy a otvoriť si fľašu vína.
Aké máš plány do budúcna?
Postupne svoje výlety predlžujem a ťahám sa skôr do východných krajín. Východ ma naozaj láka. Rád chodím do tepla, keďže som teplomilný živočích. Stále ma baví Ukrajina a chcel by som detailne preskúmať celý Balkán. Raz sa možno vydám aj do strednej Ázie, do Kazachstanu a okolitých štátov. Mojim snom je aj Škandinávia, ale ich cena piva a zima ma odrádza.
Prečítajte si v ďalších častiach blogu, čo Laci zažil na ceste do Istanbulu.
